Ako dokážeme v slovách v texte nájsť významy? To je otázka, ktorú mnoho teoretikov rieši rozmanitými spôsobmi. V súčasnosti prevláda názor, s ktorým súznieme aj my: že text sa nestáva hotovým dopísaním posledného slova. Ani jeho vytlačením a uverejnením. Jeho existencia sa začína naozaj vtedy, keď vstupuje do vedomia čitateľa. Nevzniká na stránke, ani v hlave autora. Vzniká až v momente, keď sa napísaného niekto dotkne – pozornosťou, čítaním, vlastnou skúsenosťou.
Čítaním vytvárame príbeh. To, čo nazývame významom, nie je uložené v texte ako pevná vec. Formuje sa v stretnutí. V tom, ako čítame, čo si všimneme, čo v nás zostane. Čítaním možno vždy nanovo a vždy inak dotvárame aj sami seba, či už čistíme vzduch alebo hľadáme skrýšu, ako hovorí Básnik:
Knihy dýchajú a rozháňajú prach,
víria ho, on sa usádza a splýva,
čistia vzduch, ktorý nám sadá na pľúcach –
trepoce sa tam ako biela stuha.
Knihy aj zatajujú dych a chvíľami
prehltnú pointu, dôvernosti stíšia,
a všetky lásky prehodnotia na klamy,
knihy sú tajomná a teplá skrýša.
— Ján Buzássy [1]
Práve tento typ kontaktu – osobný, živý, neopakovateľný – opisuje konštruktivisticky orientovaný literárny vedec Siegfried J. Schmidt [2] ako „literárnu erotiku“. Nie ako telesnosť, ale ako účasť. Ako moment, v ktorom sa čitateľ stáva súčasťou toho, čo číta. Interpretácia textu je vždy iná, podľa toho, kto ju vytvoril. Interpretácia je vždy iná. Závisí od toho, kto ju vytvára. Zo striktne vedeckého pohľadu by mala zostať mimo analýzy – no práve ona udržiava literárny systém živý. A trochu takejto „literárnej erotiky“ ešte nikomu nezaškodilo.
Táto časť stránky Prometea bude venovaná knihám – textom, veršom, príbehom, citátom či úryvkom. Knižné témy sa celkom prirodzene, aj trochu hravo, prepoja s čajovými. Veríme, že tento zvláštny typ zážitku si vychutnáte spolu s nami.
Listovanie v knihách je subjektívne. Nie je koncipované ako lineárne čítanie. Skôr hravé ponorenia sa do textu aj chvíľkové stretnutia s príbehom. Niektoré časti sa dajú zachytiť na prvý pohľad. Iné si pýtajú čas. Môžeš začať kdekoľvek: jednou vetou, jednou knihou alebo jedným pojmom. A postupne si skladať vlastnú skúsenosť. Čo všetko tu nájdeš?
Krátky dotyk. Fragmenty, citáty, úryvky, básne. Obrazy. Niečo ako prvý dúšok – krátky, ale mnohorozmerný a presný. Táto časť ponúka nahliadnutie. Niečo, čo otvorí text bez potreby vysvetlenia, čo poskytne mnoho priestoru medzi slovami, veľa miesta pre teba.
Dlhšie texty, ktoré vznikajú zo stretnutia s konkrétnou knihou. Trochu ako recenzie, ale viac premýšľanie v pohybe a v otázkach. Čo daná kniha robí s čitateľom? Kde mení rytmus? Kde kladie odpor? Kam až môže text zaviesť? Tieto texty vznikajú postupne – každý ponesie osobitú pečať konkrétneho člena nášho čitateľského tímu. Každé čítanie je iné, unikátne.
Knižná karta je nástroj, ktorý pomáha zachytiť čítanie ako skúsenosť. Podobne, ako sa snažíme zachytiť fenomén čaju. Pracuje s osami ako aróma, telo, sladkosť, zvieravosť či sviežosť. Nevníma ich ako pevné kategórie, ale ako spôsoby, ako si všimnúť, čo sa deje. Tento spôsob čítania nemá byť nový spôsob hodnotenia literatúry. Je to skôr mapa – a do veľkej miery aj hra.
Prepojenie čítania a čaju ako spôsob práce s pozornosťou. Rytmus pitia a rytmus čítania sa tu stretávajú a ovplyvňujú. Niekedy sa priblížia. Inokedy sa dopĺňajú. Výsledok nevzniká v porovnaní, ale v kontakte. Ako súčasť hry. S chuťou, emóciou, náladou, hĺbkou. Niektoré knihy a čaje totiž tvoria prekvapivo dokonalé páry. Stačí si ich pozorne všimnúť. Skúsiš to s nami?
Žiadny text nie je uzavretý, príbeh dokončený. Vzniká vždy znova – v čítaní, v pamäti, v tom, čo si z neho odnesieme. Mení sa s nami. Sú knihy – a čaje -, ktoré si opakovane pripomíname, a s každým novým skúšaním objavíme v sebe a v listoch niečo celkom iné. Táto sekcia nie je o tom, čo knihy znamenajú. Je o tom, čo s nimi robíme a ako k nim pristupujeme. A čo robia s nami.
[1] BUZÁSSY, Ján. Bystruška. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2008.
[2] SCHMIDT, Siegfried J. Přesahování literatury. Praha: Herrmann & synové, 2008.
